ZVYKY NA DEDINE



Mladzenki

Mladzenki – sviatok mláďatiek. Slávi sa na štvrtý vianočný sviatok. Je to pamiatka na chlapcov pozabíjaných Herodesom. Na sviatok mláďatiek chodili chlapci “mladzenkovac” dievčatá. Skupiny chlapcov (2-3) chodili po domoch a šibali dievčatá po zadku jadlovcovou čečinou (jadlofčakom), aby boli dlho mladé, zdravé a pekné.

Traja králi

Na Troch kráľov (na Tri kraľe) sa svätí v kostole voda, s ktorou chodil kňaz s organistom po obci vysväcovať domy (chodzili po koľedze)

Hromnice

Na hromnice (sviatok Obetovania Pána, 2. februára) sa v kostole posväcovali sviečky (hromničky), ktoré sa v domoch zapaľovali pri živelných pohromách. Tomuto sviatku je zasvätený aj dubovický kostol.

Fašiangy

Cez fašiangy sa konali zábavy, na ktorých nechýbala cigánska muzika. V Dubovici v minulosti žilo 6 cigánskych rodín. vykonávali kováčske práce, vyrábali nepálené tehly (valky), pásli kravy, ale najviac sa venovali hudbe. Založili dve kapely. Primášom bol Mikasa. Hrávali na zábavách, svadbách a pri rôznych príležitostiach v dedine a okolí.

Známe sú i hasičské fašiangové zábavy, ktoré sa konali v kaštieli.  Často sa na týchto zábavách mládenci pobili pre frajerku alebo sólo tanec (prebačenu). Mladenec zaplatil muzike, rozkázal si pesničku a tancoval s dievčaťom, ktoré sa mu páčilo. neraz bitky vyvolali aj mládenci z okolitých dedín.

Na fašiangy sa piekol koláč, ktorý niesla dievka v plátenom obruse v sprievode. Pred ňou kráčal mládenec s ozdobenou (omajenou) jedličkou, na ktorej bol zavesený zvonček. Ním sa zvonilo počas sprievodu celou dedinou. Za nimi išli dievky s mládencami a ženy nesúce v trávniciach (zajdy) buchty a rožky, ktoré spoločne napiekli. Boli oblečení v slávnostných odevoch. Spievajúc litánie loteránske išli od dolného konca dediny k domu, kde ich čakali mládenci s občerstvením a muzikou. Hostina a zábava trvala až do rána, každý rok sa konala v inom dome.

Pôst

Pred Veľkou nocou sa robili zabíjačky, aby bolo do košíka domácej šunky, klobásy, slanina. V pôste (pust) sa mäso nejedlo. Nekonali sa žiadne zábavy. Chodilo sa spievať ku krížom pôstne pesničky. najprv ku krížu pri kostole, potom aj ku ostatným v dedine.

Veľká Noc

Veľká Noc sa niesla v znamení Zmŕtvychvstania Pána Ježiša. Prvoradé boli cirkevné obrady. V rodinách chystali tradičné jedlá na posvätenie, šunka, klobása, slanina, syrek (syr z vajec a mlieka), varené vajíčka a sladký koláč (paska). Tieto jedlá poukladané v košíkoch niesli vyparádené dievky a nevesty na posvätenie kostola. K Veľkonočnému pondelku patrila tradične oblievačka (olivačka). Začínala sa v skorých ranných hodinách. Mládenci oblievali dievčatá vedrami pri studni, alebo ich rovno namáčali v potoku. Dievky sa tešili, keď ich prišiel obliať vojak, ktorý bol práve doma na dovolenke. Za oblievačku ich potom dievčatá pohostili a ponúkli pohárikom.

Turíce – stavanie mája

V sobotu pred Turícami (Rusadľami) mládenci stavali dievčatám máje. Ozdobené jedličky (pre jednu dievku dve) pripevnili k bráničke alebo k plotu dievčaťa. Za postavenie mája pripla dievka v nedeľu ráno mládencovi pierko z rozmarínu, s ktorým išiel do kostola. Mladším chlapcom dievčatá dávali aj peniaze, za ktoré sa potom pohostili v krčme.

Odchodom chlapcov na vojenčinu

Chlapci, povolaní na vojenčinu, odchádzali v ozdobených rebrinákoch (vimajeních drabiňastích vozoch) ťahaných vyparádeným konským záprahom. Odprevádzali ich rodičia, všetci kamaráti, kamarátky a frajerky za spevu smutným vojenských pesničiek a odobierok.

Na Ondreja a Katarínu

Na Ondreja sa varili pirohy, do ktorých sa namiesto plnky vložili (polipkali) papieriky s menami mládencov. Dievky potom pirohy varili a dávali pozor, ktorý vyplýva prvý napovrch. Za mládenca, ktorého meno bolo v pirohu, sa mala vydať. Lialo sa aj olovo. Roztavené olovo sa púšťalo do studenej vody so slovami “Ondreju, Ondreju, na tebe olovu ľeju” Vytvorené obrazce znázorňovali ďalší osud dievok.

Na Katarínu dievčatá púšťali na vodu ozdobené venčeky z čečiny (vjanki s čačini) Ktorej sa venček najskôr zastavil, tá sa potom potom prvá vydala.

Na Mikuláša a Lucia

Na Mikuláša (Mikolaja) sa obliekali mládenci do prevráteného kožucha (guba), z baranej kože si urobili masku na tvár (maškaru) a rôzne ju pomaľovali – jazyk, nos, oči. na nohy si priviazali povriesla zo slamy (porvisla) a okolo pásu navešali zvončeky (dzvonki). Chodili po dedine i po domoch a strašili deti. Pýtali sa ich, či boli dobré a či poslúchali rodičov. Za trest sa museli deti modliť.

Na luciu sa dievčatá obliekali do bielych šiat a na tváre si dali biele pomaľované masky. z bielych handričiek si urobili bábiku a ponapichovali do nej špendlíky. Potom s ňou chodili po domoch v dedine a dávali ju menším deťom bozkávať. Deti museli ukázať, že sa vedia modliť.

Vianoce

Vianoce (Hodi) boli pre rodiny najkrajšími sviatkami. Na Štedrý deň (Viľiju) gazdiná už od rána pripravovala štedrovečernú večeru. na štedrovečernom stole nechýbali pečené rožky, pagáče (beliše), opekance (bobaľki) s makom, ľečki s juchu (širšie rezance so šťavou z kyslej kapusty), sušené slivky (sušinky), oplátky. Oplátky sa piekli vo forme, ktorá sa požičiavala z fary. Ak bola v dome dievka, vyšla s prvou upečenou bobaľkou pred dom a pozerala, aký chlap pôjde okolo a ako sa volá. Také meno mal mať aj jej budúci manžel. Niektoré dievky po večeri pozametali dlážku a pri odnášaní smetia sa obzerali zo strany na stranu, odkiaľ sa ozve psí brechot. Odtiaľ mal byť i jej budúci manžel. Gazda cez deň chystal potravu pre statok na niekoľko dní. Pred večerou doniesol do izby snop slamy, porozkladal ju po zemi, na slamu dal pokrovce a spalo sa na nej až do Štefana.  Slama bola znakom, že aj Pán Ježiš sa narodil na slame. Po sviatkoch ráno sa zo slamy narobili povriesla (porvisla), ktorými gazda potom poobkrúcal stromy. V domácnostiach nechýbal ani vianočný stromček (jezulanek), ktorý bol väčšinou zavesený na tráme (tragu). Salónky navarené doma a zabalené do farebných papierikov boli veľmi chutné. V chudobnejších domácnostiach balili aj kocky repy. Pred štedrou večerou sa chodilo s vedierkom do potoka na vodu. Po zazvonení každý nabral vody a ponáhľal sa domov. V izbe zavinšoval vianočnú vinšovačku. Za vinšovanie gazda hodil do vody mince, ktoré si vinšovník zo studenej vody povyberal. Potom nasledovala modlitba. Z každého jedla zo štedrovečerného stola gazda najprv odobral tri lyžice do vedra s vodou, ktorú potom po večeri rozdelil medzi všetok svoj statok. Po večeri chodili po vinšovaní miestni cigáni. K pravej vianočnej atmosfére patrili aj sväté omše, ktoré začínali polnočnou bohoslužbou.

Svadba

Kto si koho zoberie, často rozhodovali rodičia, aby sa majetok rozrastal. Ak bol dohodnutý sobáš istý, išli nastávajúci manželia (mlade) na faru dohodnúť ohlášky. Ženích mal potom počas ohlášok v kostole pripnuté pierko od nastávajúcej. Starší družba s mladším družbom, prípadne viacerí družbovia, chodili týždeň pred sobášom pozývať (zapitovac) na svadobnú hostinu. V sobotu pred sobášom sa  v dome mladuchy konali tzv. pirkoviny, kde sa vili pierka pre mládencov (družbov), ktoré im pripli dievčatá (družički) pred odchodom na sobáš. Sobášilo sa v nedeľu poobede. Svadba začínala u ženícha (braldijana), ktorého družičky a družbovia odprevádzali so spevom k neveste. Pred odchodom do kostola budúci mladomanželia museli poprosiť rodičov o požehnanie na cestu (odpitovac še). Svadobný sprievod do kostola sprevádzala cigánska muzika. Vpredu viedla staršia družička ženícha (braldijana), potom išli družičky a družbovia, za nimi videol k sobášu starší družba nevestu (braltu). Nevesta mala oblečenú sukňu (kidľu) opásanú zásterou (šurcom), blúzku a na hlave biely veniec. Všetko bolo biele. Slobodné mamičky (prespanki) alebo vdovi (gdovi) boli oblečené vo farebnom odeve. Z kostola sa potom všetci hostia odobrali so spevom do domu nevesty. Hostina sa konala do polnoci u nevesty (bralti) v prednej izbe (chiži). Tancovalo sa v stodole na humne. Jedlá neboli veľmi bohaté. Na stoloch boli nakrájané makovníky, orechovníky (rožky), vo veľkom site (rečici) kuchen posýpaný cukrom, či ryža s mliekom (kaša). po polnoci alebo až nad ránom bol čas ísť do domu ženícha. Vtedy ženy začali chystať mladú na cestu aj s perinkami. Do perín dali malé deti, ktoré nesmeli z nich odísť, dokiaľ periny nevýkupil svojej mladej žienke ženích peniazmi. Po vyplatení sa hostia aj s perinami, mladou a mladým odobrali do domu ženícha. So spevom a bubnujúc na plechy (tepše) periny doniesli do domu ženícha, kde prebiehalo čepenie (čepoviny) nevesty. Pred čepením mládenci robili zbieranie, party, prosili mladuchu o jej venček (vjanek), za ktorý potom museli zatancovať družbovský tanec, cifrovanie (hajduchovanie). Mladucha nosila ako dievka dva vrkoče. Teraz jej dievčatá pri čepení vlasy zaplietli do jedného vrkoča, obtočili okolo hlavy a nasadili čepiec (začepili), ktorý bol symbolom vydatej ženy. Po čepení (čepenej) dávali svadobní hostia neveste dary. Nevesta sedela na stoličke s vankúšom a svadobní hostia jej kládli do zástery – plátno na šaty, obrus, obliečky na periny i peniaze – trojkorunáky, či päťkorunáky.

Krstiny

V minulosti ženy rodili doma. Ku pôrodu chodila pôrodná babica (hebabina), žena zaškolená na pôrody. Po pôrode prišla ešte dieťa 2-3 razy okúpať a ošetriť dieťaťu pupok. Otec dieťaťa dával pri kúpaní do vaničky (bodvanki) peniaze, aby bolo dieťa bohaté 3 – 4 dni po narodení dieťaťa urobili hostinu pre najbližších (radośňik), na ktorej sa zúčastňovali iba ženy. Doniesli do domu rodičky múku na pečenie, vajcia, každá to, čo mala. Krstná mama (chmotra) uvarila sliepku (kuru), rezance (rezanki) a doniesla mamičke, aby mala dostatok mlieka pre dieťatko. Hostí na krstiny pozývala babica (hebabina). Do krstu sa dávali dary (križmo alebo dežmo). Do kostola na krst priniesli dieťatko iba krstní rodičia a babica. Krstilo sa bez matky. Matka šla s dieťatkom do kostola až o niekoľko dní (na vivodki). poďakovať Pánu Bohu za vzácny dar a prijať požehnanie od kňaza. Keď priniesli dieťa z kostola, dali ho na stôl alebo pod stôl a vraveli: “Daľi sce nam pohančatko a priňeśli zme vam krescančatko”.

Na hostine sa zbieralo na tanier na talpy (podrážky) pre babicu a na kostol. Hostia zaspievali krstným rodičom: “Dal nam Pan Buch holeho, starajme śe o ňeho, kresni otec, kresna mac, ta muśa najvecej dac”.

Reklamy