HISTÓRIA OBCE

Obec Dubovica leží v severozápadnej časti Šarišskej vrchoviny, v údolí prítoku dubovického potoka, ktorý sa vlieva do rieky Torysy v meste Lipany, v nadmorskej výške asi 420m. Pred rokom 1278 časť majetku Dubovice odpredal zeman Budhko Tekulovcom, ktorým od roku 1278, ako to potvrdzuje listina kráľa Ladislava IV. patril celý dubovický chotár. Písomnosti z 13.-16. storočia uvádzajú našu obec pod názvom DOBÓU a DOBÓ. Je to maďarizovaný tvar pôvodného slovenského názvu, koreniaceho v slove dub. Svedčí o tom, že polia a sídlisko vzniklo na mieste vyklčovaného dubového lesa. Dubovické polia a sídlisko vzniklo rozšírovaním polí a budovaním nových osád obyvateľmi ešte starších susedných dedín. Obec Dubovica vznikla v 11.-12. storočí.

1423

V r. 1423 boli sedliacke domácnosti zdanené od 32 post, takže Dubovica bola veľkou dedinou, neskôr sa časť sedliakov odsťahovala, iní stratili pozemky a upadli medzi želiarov. Okolo roku 1427 hospodárilo v obci vyše 30 sedliackýchh domácnosti. V oblastnom archíve v Prešov – Nižnej Šebastovej sa nachádzajú najstaršie knihy Šarišskej župy od roku 1861. Z týchto kníh sa dá vyčítať, ako žili naši predkovia. Do kníh sa dostali len zemepáni, ktorí vlastnili rozsiahle majetky v katastri Dubovici. O radových občanov obce sa píše, ako o poddaných, ktorých životné práva boli veľmi obmedzené. Najčastejšie spory, ktoré Krajský súd v Prešove pojednával boli: zabratie poľa, zajatie poddaného, zbitie poddaného, výrub lesa, zbojstvo, rôzne krádeže (krádež zrna), konanie ohľadne majetku a výtržnosti. Niektoré zo zápisov:

– v roku 1562 Peter Bouinkay napomenul Jána Melezera ohľadne zálohovania majetku v Dubovici.

– v tom istom roku Egid Gombaos protestoval proti Františkovi Bozinoimu ohľadne poddaného z Dubovice.

– v roku 1584 Ján Dobay a Štefan Bozinkay protestovali proti Kolomaniovi Boskovanymu ( z Rožkovan) pre škodu na majetku v Petrovenci.

– v tom istom roku Juraj Dobay protestoval proti Petrovi Bozinkaimu pre dlžobu a proti Františkovi Dobaymu ohľadne vlastníctva poľa v Dubovici.

– taktiež Uršuľa Dobayová protestovala proti Kolomanom Roskovanimu pre zabitie poddaného z Dubovice a poškodenie mlyna v Rožkovanoch.

– v roku 1696 Ladislav Dobay znásilnil slúžku

1442

Pravdepodobne už v roku 1442 vznikol prvý urbariát v Dubovici. Zo zápisu z 29. januára 1442 všetci vtedajší zemepáni dali svojim poddaným určitý majetok, nie každému rovnako do takzv. urbaniátu. Z toho sa dajú vyčítať mená, vtedy sa vyskytujúce, čiže členovia urbaniátu boli: Šuhaj, Majerník, Lipovský, Šramko, Utrata, Rovenský, molčan, Martoňák, Marinčák, Borsúk, Poklemba, Dorčák, Figely, Leško, kačmarin, Čuba, Ceperko, Varga, Boldižár, ružbarský, Sopko, Pavel, Timčo, Šenk, Masečko, Turek, Onderko, Kačmarčin, Macko, Jusko, Motýľ, Kovaľ, Losinc, Šinala, Haligovský, Obyšovský, Tkáč a ďalší.

1600

V roku 1600 bolo obývaných 57 poddanských domov. Koncom 16. storočia bola Dubovica najväčšou dedinou nielen v okolí, ale v celej Šarišskej stolici. Okrem poddanských domov, asi štyroch kúrií zemanov, tu bol aj kostol, fara a škola. V druhej polovici 16. storočia výrazne pribudlo poddanských domácností a domov, čo bolo v šarišských dedinách ojedinele. Obec patrila viacerým zemepánom. Od 16. storočia až do roku 1948 patrila Dobayovcom. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. V období prvej republiky pracovali, ako poľnohosp. robotníci na miestnom veľkostatku. V obci bola píla a mlyn. Pôdu obrábali súkromne hospodáriaci roľníci, časť obyvateľov pracovala v priemyselných podnikoch v Sabinove, Prešov, Košice, niektorí aj v Čechách.

13.-14. storočie – vybudovanie kostola

Z iniciatívy miestnych zemanov bol pravdepodobne v 13.-14. storočí vybudovaný kostol. R. 1331n sa už obec uvádza, ako farnosť, v ktorej pôsobil farár Mikuláš. Farnosť jestvovala aj v 15. a 16. storočí. Pred rokom 1614 ju obsadili protestanti. Kostol Očisťovania Panny Márie (dnes Obetovania Pána) vrátili katolíkom r. 1672. ale o desať rokov ho opäť prevzali evanjelici. Kostol a fára sa definitívne stali katolickými r. 1717. Kostol vrátili v dezolátnom stave, preto ho v r. 1717 prestavali. respektíve znovu postavili. Z predchádzajúcej stavby sa zachovala vysoká hranová veža (36m). Kostol bol reštaurovaný koncom 18. storočia a v roku 1908. Zachovalo sa aj jedno krídlo pôvodnej barokovej kúrie, postavenej roku 1733 a barokovo-klanistický kaštieľ postavený v druhej polovici 18. storočia. Po druhej svetovej vojne zostali iba dve tretiny pôvodnej stavby, ktorá bola provizórne opravená na bytové priestory.

Prvé sčítanie

V roku 1786 je zachované prvé sčítanie ľudí v našej obci. Sčítanie je trochu odlišné od súčasného a je podľa príslušnosti poddaných k zemianskym rodinám. Vtedy zrejme v Dubovici vládli dva rody, lebo sčítanie bolo následovné:

– Pánom zemanom Dobaym prináležiace 92 gazdovstiev, myslí sa tým asi domov, lebo štatistika uvádza 128 gazdov. Jeden richtár, jeden kňaz, sedem zemanov. Celkom týmto zemanom patriaci je 695 osôb, z toho 353 žien, 126 ženatých mužov a 189 slobodných a vdovcov. Detí od 1 do 12 rokov – 105 a od 13 až 17 rokov – 30. na vojne bolo 31 a doma neprítomných (v cudzine) 22.

– Hlavnej Famílii Dobaonsteeg prináležiace 20 gazdovstiev a 35 gazdov, 2 zemani, celkom 172 osôb, z toho 85 žien, 36 ženatých mužov a 50 slobodných a vdovcov. Detí od 1 do 12 rokov – 28 a 13 až 17 ročných – 13.

Vojakov 8 a neprítomných tiež 8. Z uvedeného sčítania vyplýva, že v roku 1786 mala Dubovica 867 obyvateľov

Reklamy