rvá písomná zmienka pochádza z roku 1278, keď ju odkúpili od zemana Butka Tekulovci. Obec je doložená z roku 1278 ako Dombomezew, neskôr ako Dobou (1352), Dubowicza (1773); maďarsky Dobó, Tarcadobó. Obec patrila viacerým zemepánom, od 16. storočia Dobayovcom. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom. V roku 1600 mala obec 57 obývaných poddanských domov, stála sa najväčšou obcou v Šarišskej stolici. V zápisoch z rokov 1666 – 1667 sa Dubovica spomína medzi 59 farskymi luteránskymi obcami Šariša. V rokoch 1672 – 1682 sa obec po vizitácii jágerského kanonika Imricha Koložvárskeho vrátila ku katolíckemu vieroviznaniu. V roku 1828 mala 112 domov a 837 obyvateľov. Za I. ČSR obyvatelia pracovali ako poľnohospodárski robotníci na miestnom veľkostatku. V obci bola píla a mlyn. Pôdu obrábali súkromne hospodáriaci roľníci, časť obyvateľstva pracovala v priemyselných podnikoch Prešova a Košíc.

Petrovenec:

Obec sa spomína v roku 1278, keď Tekulovci žiadali kráľa, aby im daroval opustené polia panstva Šariš. Obec je doložená z roku 1278 ako Petwimezeg, Petwmezew, neskôr ako Petermezeg (1332), Petrovjanec (1786). V roku 1330 mala faru, v roku 1427 tu bolo 7 port. Do 17. storočia patrila Dobayovcom. Obyvatelia boli želiari. V roku 1787 mala 20 domov a 189 obyvateľov, v roku 1828 už ako osada Dubovica mala 22 domov a 192 obyvateľov. Zanikla splynutím s Dubovicou.

Reklamy